Portrét: Ladislav Kacvinský
← Všetci umelci

1931–2018

Ladislav Kacvinský

Narodil sa 27. marca 1931 v Levoči, ale pochádzal zo Spišskej Novej Vsi, kde okrem štúdií žil a tvoril celý život. Zomrel v roku 2018. V rokoch 1952 – 1958 študoval sochárstvo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde tri roky pôsobil ako asistent u prof. Jozefa Kostku. V roku 1961 sa vrátil domov, sporadicky učil na ľudovej škole umenia, oženil sa s Klárou Slivkovou a narodili sa im synovia Pavol a Peter. V roku 1970 mal prvú samostatnú výstavu vo Vlastivednom múzeu v Spišskej Novej Vsi. Postupne realizoval viac ako 20 monumentálnych diel. Spomenieme hlavne tie, ktoré vznikli výhradne pre Spišskú Novú Ves alebo Levoču.

Prvou veľkou zákazkou bolo vytvoriť Pomník k sedemstému výročiu prvej písomnej zmienky o meste Spišská Nová Ves. Pre Levoču zrealizoval pamätnú dosku na dome Majstra Pavla, kde neskôr vzniklo múzeum. V roku 1987 vytvoril v Levoči pre detské ihrisko dve plastiky v travertíne. Ženský akt v mramore umiestnený v Galérii umelcov Spiša vyjadruje myšlienku prebúdzania do nového života a túžbu po niečom novom. Plastika pod názvom Kvet (mramor 1984) v mestskom parku je výsledkom dlhodobej práce a skúseností autora. Kacvinský podobne ako v drevených reliéfoch dospel k čistým tvarom, jednoduchej štylizácii i v hravom striedaní veľkých a malých plôch, ktoré rytmicky posúva zdola nahor.

Tento princíp najlepšie vidieť na bronzovej plastike Ženy s dieťaťom (1988). Ak chceme hodnotiť jeho sochársku tvorbu, nesmieme zabudnúť, že autor podobne ako jeho profesor J. Kostka celý život kreslil. Rokmi vznikali stovky kresieb. Námety pre bronzové, drevené alebo kamenné plastiky začínali vždy od kresby. Rudka a kvalitný papier pripomínali renesančné kresby veľkých majstrov, ktorých Kacvinský celý život obdivoval. Témy Žena s dieťaťom a Rodina vytvorili primárnu líniu jeho posledného obdobia. Vznikli kresby, reliéfy a plastiky v dreve i v bronze.

Autor každým dokončeným dielom objavil nové možnosti rozvíjania námetu, ktorého sa nevedel zbaviť do konca života. Platí to aj pre zobrazenie Márie Magdalény alebo Sediacej ženy (akt), ktorá sa z biblickej postavy premenila na „trúchliacu ženu (alebo ženu bolestí)“. Schúlená žena vytvára uzavretú, pevnú kompozíciu chrániac svoj žiaľ pred okolitým svetom. Dielo vyjadruje predovšetkým silu ducha a pevnej viery v život. Ladislav Kacvinský nemal rád rýchle rozhodnutia. Na práci si dal vždy a za každých okolností záležať. Toto tvrdenie jasne vidieť na mnohých akvareloch zobrazujúcich interiér lesa. Jeho les bol vždy „Blamond“, kde mal ateliér. Pri maľovaní lesa obdivoval konkrétny strom.

Zaujímal ho vzťah dominantného s doplňujúcimi stromami, ktoré sa navzájom dotýkali, čím vytvorili „gotickú katedrálu“. Tvar a farba vytvárali v jeho duši hudbu, ktorá ho sprevádzala celý život (hral na violu). Jeho diela sú zastúpené vo Východoslovenskej galérii v Košiciach, Galérii výtvarného umenia v Prešove, Tatranskej galérii v Poprade a v SNG v Bratislave. Najväčšia zbierka jeho diel je v Galérii umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi.