
1938
Emil Sedlák
Narodil sa 5. apríla 1938 v Spišskom Podhradí. I napriek vážnemu úrazu a poškodeniu rúk v detstve rozhodol sa rozvíjať svoj výtvarný talent. Cesta za umením ho viedla na Vysokú školu výtvarných umení do Bratislavy, kde študoval maľbu u prof. Petra Matejku a grafiku u prof. Vincenta Hložníka. Po ukončení štúdia v roku 1964 ostal žiť a pracovať v Bratislave. Aby mohol existovať a uživiť rodinu, musel tvrdo každý deň tvoriť v malom prízemnom ateliéri na Vysokej ulici v Bratislave. Ilustroval okolo sedemdesiat knižných titulov. Samostatne vystavoval v Bratislave (1964, 1968 a 1988), v Spišskej Novej Vsi (1969, 1982 a 1988), v Prievidzi (1985), v Levoči (1984), v Košiciach (1986).
Okrem pravidelných účastí na kolektívnych prehliadkach výtvarného umenia na Slovensku zúčastnil sa i zahraničných výstav v Česku, Poľsku, Maďarsku, Nemecku, Rakúsku, Taliansku, Indii, Kanade, Mexiku a v USA. V roku 1973 získal za ilustrácie cenu Vydavateľstva Smena a v roku 1975 cenu Premio Acquisto (Giulio do Pietri) Milano v Taliansku. Jeho diela sú zastúpené v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, Národnej galérii v Prahe, Moravskej galérii v Brne, Galérii mesta Bratislavy, Tatranskej galérii v Poprade, Galérii umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi a ďalších galériách a múzeách na Slovensku.
V rokoch 1992 – 2005 pôsobil ako docent na Katedre výtvarnej výchovy na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Po ukončení pedagogickej činnosti opustil Bratislavu a uchýlil sa do ticha samoty na Myjave, kde žije a tvorí. Maliar a grafik Emil Sedlák si od začiatku tvorby osvojil surrealistické poňatie, ktoré najviac vyhovovalo jeho umeleckému programu, v ktorom rie- šil filozofické významy v rámci hľadania vyššieho morálneho princípu. Autor celý život neopustil imaginatívny spôsob tvorby. Jeho diela sú vizuálnou podobou dramatického vnútra plného individuálnych zážitkov, životných skúseností a kritických postojov voči spoločnosti.
Umelec si od počiatku svojej tvorby uvedomoval krátkosť a pominuteľnosť ľudského života. Najlepšie to vyjadril v cykle grafických listov „Sen motýľa“ (1964). K životu sa vždy staval priamo a nekompromisne. Stal sa bojovníkom zatínajúcim ostro a neľútostne do svedomia človeka. Nikdy sa nestal alibistom zakrývajúc si svoju tvár. Je kritický aj voči sebe samému. Emil Sedlák neustále myslí na človeka a hľadá jeho miesto v živote a pripomína mu osudovosť i jeho zmyselnosť. Najlepšie to môžeme vidieť, keď precítime a pochopíme jeho rozsiahly cyklus pastelov pod názvom Spevy Maldororove od Lautréamonta.
Tieto diela sú výslednicou nazhromaždenej energie, ktorá otvorila dvere do sveta fantastických vecí a symbolov, aby cez skazu a nezmyselné ničenie tejto doby poukázala na význam mravnej čistoty človeka.