Portrét: Vladimír Popovič
← Všetci umelci

1939–2025

Vladimír Popovič

Narodil sa 27. novembra 1939 vo Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce. Otec pochádzal z Vyšného Slavkova na severnom Spiši. Ako päťročný sa presťahoval s rodičmi do mestečka Hniezdne v okrese Stará Ľubovňa. Počas základnej školy sa učil hrať na husliach. Po vážnej chorobe a liečení vo Vysokých Tatrách odišiel v roku 1955 študovať na Školu umeleckého priemyslu do Bratislavy. Bol spoluzakladateľom divadla Astorka a spolupracoval so spišským rodákom Jurajom Jakubiskom, Elom Havettom, Jozefom Kornucikom, Michalom Studeným, Katarínou Šujanovou a s ďalšími spolužiakmi. V rokoch 1959 – 1965 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u prof. Petra Matejku.

Počas štúdia sa oženil s Katarínou Šujanovou a narodil sa im syn Andrej. O trinásť rokov neskôr sa narodila dcéra Alexandra. Vlado Popovič napísal s bratom Ivanom knihy rozprávok pre deti a vytvoril koláže Loďky a spolupracoval s humoristami a pomáhal pri vydávaní humoristického časopisu. Písal scenáre pre filmy a zapájal sa do organizovania koncertov a konceptuálnych projektov po celom Slovensku. V dňoch 13. – 14. septembra 1971 spolu s Jurajom Bartuszom a Jozefom Kornucikom zrealizovali akciu Prvé kondičné dni vo Vlkovej (Štátny majetok, n. p. Kežmarok).

Vlado Popovič sa zúčastnil množstva výtvarných podujatí, na ktorých ohromoval nápadmi a novými výrazovými prostriedkami reagujúc na spoločenské a politické situácie doma i v zahraničí. Opakovaná účasť na sympóziách a výstavách v Maďarsku ho priviedla k veľkému obdivu výtvarného diela T. Csontváryho-Kosztku, ktorého život sa spájal so Spišom. Od roku 1990 sa stáva pedagógom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a spolu s kurátorkou Ivou Mojžišovou zrealizoval prvú retrospektívnu výstavu na Spiši v Spišskej Novej Vsi a v Levoči. O rok neskôr upútala verejnosť výstava v Tatranskej galérii v Hornom Smokovci pod názvom „Kráčajúce Tatry“.

Aj v ďalších rokoch spolupracoval s touto inštitúciou, kde s kurátorkami Jitkou Haakovou a Annou Ondrušekovou realizoval zaujímavé akcie (Kráter, Odkryté hodnoty, Genius loci ...). Toto obdobie môžeme charakterizovať ako hravé obdobie čerpajúce z detskej fantázie, snívania a návratov na miesta, kde prevládala láska a pokoj. Obdobie neslobody a strachu sa premenilo na radosť, nádej a optimizmus. V roku 2002 sa v SNG v Bratislave konala „Veľká retrospektíva“ diela Vladimíra Popoviča. Pri tejto príležitosti bola vydaná jeho monografia od renomovanej autorky Zory Rusinovej, ktorá podala a zhodnotila život a dielo autora na vysokej profesionálnej úrovni.

Jeho diela sú v majetku mnohých štátnych inštitúcií i v súkromných zbierkach. Často sú predmetom záujmu zberateľov výtvarného umenia v aukčných spoločnostiach. Vladimír Popovič zomrel 25. apríla 2025 v Bratislave