
1929–2015
Michal Trembáč
Narodil sa v Poprade – Veľkej. Výtvarné vzdelanie nadobudol na Škole dekoratívneho umenia v Prahe (1947 – 1949). V štúdiu pokračoval na Škole umeleckého priemyslu v Bratislave, ktoré ukončil v roku 1953. Po návrate domov pôsobil ako propagačný pracovník a metodik pre výtvarnú prácu v Okresnom osvetovom stredisku v Poprade. Jeho mimoriadna aktivita v oblasti výtvarného života v podtatranskom regióne bola ocenená prijatím za člena Zväzu slovenských výtvarných umelcov. Táto skutočnosť mu v tomto období umožnila tvoriť v slobodnom povolaní.
Priateľská a tolerantná povaha mu tak pred rokom 1989, ako aj v nových spoločensko-ekonomických podmienkach umožnila získať zákazky na monumentálne diela v architektúre, prevažne v spišskom regióne. Inšpiráciu hľadal v ľudovom umení a v tatranskej krajine. Motívy Vysokých Tatier a folklóru vedel citlivo prepojiť do odvážnych kompozícií, čím sa pokúšal nadviazať na slovenskú modernu. I keď jeho maľba vychádzala prevažne z vizuálneho vnemu, dokázal sa zbaviť konkrétností a postupne abstrahoval tak figurálne kompozície, ako aj krajinu. Obrazy nadobúdali odvážnejšiu farebnosť, expresívnosť, tiež jednoduchosť a výraznú skratku kresby.
Michal Trembáč bol celý život neskonale plodným a húževnatým výtvarníkom, a preto si právom zaslúži označenie nestora medzi podtatranskými umelcami svojej doby. Kolektívnych výstav sa sporadicky zúčastňoval na domácej i zahraničnej pôde (Česko, Maďarsko, Poľsko, Bulharsko). Mal viac ako 30 samostatných výstav. Rád sa zúčastňoval maliarskych plenérov a nadväzoval nové priateľstvá najmä s poľskými výtvarníkmi. Jeho obrazy sú zastúpené v zbierkach galérií v Poprade, Spišskej Novej Vsi, Prešove, Košiciach a Bratislave.