
1852–1919
Ladislav Medňanský
Narodil sa 23. apríla 1852 v Beckove a bol pokrstený ako Ladislaus Josephus Balthazar Eustachius von Mednyánszky. Do roku 1861 vyrastal v rodinnej kúrii v Beckove, neskôr v rodinnom kaštieli v Strážkach. V rokoch 1864 – 1865 ho súkromne vyučoval rakúsky maliar Thomas Ender, ktorý mu neskôr posielal aj sadrové modely a ďalšie pomôcky. V rokoch 1872 – 1874 študoval na Akadémii výtvarných umení v Mníchove u profesorov Alexandra Strähubera a Otta Seitza. V štúdiu pokračoval v rokoch 1874 – 1875 na École des Beaux-Arts v Paríži u profesora Isidora Pilsa. Pomerne skoro si však uvedomil, že nechce pokračovať v akademickom štúdiu.
V roku 1875 prvýkrát navštívil Barbizon, kde sa spriatelil s Lászlóm Paálom, Karlom Bodmerom, Odilonom Redonom a ďalšími V rokoch 1875 – 1876 žil s väčšími či menšími prestávkami v Paríži a Barbizone, pričom svoje obrazy vystavoval na Salóne. Na jar 1877 prvýkrát navštívil Szolnok, kde sa stretol s Augustom Pettenkofenom a Tinou Blau. Absolvoval aj viaceré študijné cesty do Talianska (1877 – 1878) a Francúzska (1889 – 1892, 1896 – 1897). Pravidelne si prenajímal ateliér v Budapešti, vo Viedni a počas svojich pobytov aj v Paríži. Neustále cestoval po celom Uhorsku a Rakúsku. Do konca 19. storočia sa pravidelne vracal domov do Beckova a Strážok.
Zomrel 17. apríla 1919 vo Viedni, kde bol aj pochovaný. Mednyánszkeho ranú tvorbu charakterizovala snaha maľovať v barbizonskom duchu a zdokonaľovať sa vo figurálnej maľbe. V deväťdesiatych rokoch 19. storočia sa jeho tvorba postupne uvoľňovala a oboznámenie sa s impresionizmom viedlo k výraznejšiemu vyjasneniu farebnej palety. Často experimentoval na hranici svojich výrazových možností. Toto tvorivé obdobie malo blízko k symbolizmu a dekadencii so secesnými prvkami. Prehlboval sa jeho záujem o filozofiu, budhizmus a teozofiu, ktoré sa snažil určitým spôsobom premietnuť aj do svojich diel. Postupne pribúdali expresívne ťahy štetca a energickejší spôsob maľby.
V prvej dekáde 20. storočia vznikali aj expresívne poňaté maľby. Počas prvej svetovej vojny sa dobrovoľne prihlásil do armády ako frontový maliar. Vytvoril celý rad umelecky náročných a strhujúcich výpovedí o zmysle a hodnote ľudského života. V tomto období vrcholila jeho figurálna tvorba, v ktorej sa jednotlivé postavy vydedencov a tulákov menili na masu bezbranných a zúfalých ľudí.