Portrét: Štefan Hudzík
← Všetci umelci

1954–2017

Štefan Hudzík

Narodil sa v Spišskom Štiavniku. Študoval na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave v odbore rezbárstvo u Ľudvika Korkoša. Veľký význam pre ďalší odborný rast malo štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesora Jána Kulicha, kde v poslednom ročníku získal Cenu Martina Benku (1973). Jeho počiatočná tvorba sa rozvíjala na realistickom princípe historického portrétu (S. H. Vajanský 1980, J. Francisci 1985) a rodinných príslušníkov (Mama 1983) a tiež priateľov (Imrich Svitana 1985 a Michal Trembáč 1986).

Do tohto obdobia patrí tiež triptych Ľudia (1984 – 1985) vytepaný do medeného plechu a Majster Pavol z Levoče (1985 – 1986) realizovaný v bronze, epoxide a napokon v dreve. Štefan Hudzík spolu s Petrom Pollagom v roku 1986 usporiadali zaujímavé výstavy v Bratislave v Galérii mladých a v Šarišskom múzeu v Bardejove. Samostatne vystavoval v Hornom Smokovci (1985), v Levoči (1986) a v Poprade (1990, 1996, 1999, 2005 a 2014). V roku 2002 sa zúčastnil na medailérskej výstave v Paríži. V roku 2005 sa stal laureátom prestížnej Ceny Fra Angelica za výtvarné umenie. Sporadicky sa zúčastňoval kolektívnych výstav na domácej výtvarnej scéne, v Českej republike, v Rakúsku a v Nemecku.

Realizoval monumentálne diela v architektúre v mestách a dedinách na Spiši, ale tiež v Košiciach, v Prešove, v Michalovciach, v Námestove, v Ivachnovej a v Zákamennom. Jeho diela sú zastúpené v Spišskom múzeu v Levoči, v Galérii umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, v Tatranskej galérii v Poprade, v Slovenskej národnej galérii v Bratislave, na Biskupskom úrade v Spišskej Kapitule. Pôsobil ako pedagóg na Strednej priemyselnej škole dre- várskej v Spišskej Novej Vsi. Od roku 1990 sa výrazne venoval sakrálnej tvorbe pre cirkevných objednávateľov. Tu podobne ako Jozef Hanula prihliadal na požiadavky objednávateľov a držal sa zadaných tém.

Toto obdobie je charakterizované úsilím o realistický tvar s minimalistickým prejavom vybočiť z témy a vnášať nové výrazové prvky, ktoré by výraznejšie vyjadrovali umelcov výtvarný názor. Ten sa silnejšie prejavil v dielach s námetmi koní a jazdcov, v ktorých si Štefan Hudzík doprial viac voľnosti, hravosti a kompozičnej variabilnosti. Drobné plastiky, plakety, ale predovšetkým kresby a kombinované maliarske obrazy sú charakterizované dynamickým pohybom a uvoľneným rukopisom. Detail sa v pravidelnom rytme strieda s tmavými a svetlými plochami tak, aby zvýraznil ústredný námet umeleckého diela.

Tvorba akademického sochára Štefana Hudzíka jeho náhlym odchodom (zomrel nečakane v roku 2017 doma v Spišskom Štiavniku) ostala nedokončená a nevypovedaná v zmysle jeho plánov, o ktorých rád rozprával.