Portrét: Jozef Fabini
← Všetci umelci

1908–1984

Jozef Fabini

Narodil sa 10. októbra 1908 v Olcnave neďaleko Spišských Vlách, kde je aj pochovaný na miestnom cintoríne. Jeho cesta k výtvarnému umeniu bola dlhá a náročná. Gymnaziálne štúdium začal v Levoči, ale neskôr prestúpil na Gymnázium v Spišskej Novej Vsi, kde pôsobil maliar Jozef Hanula. Stredoškolské vzdelanie ukončil v roku 1928 v Košiciach. Tam sa súkromne vzdelával u maliara Elemíra Halásza-Hradila. V roku 1932 ukončil doktorátom štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Dva roky pôsobil ako právnik v Košiciach a Kežmarku. Po základnej vojenskej službe pôsobil v Prahe. V roku 1939 ho preložili do Bratislavy, kde pracoval na ministerstve vnútra.

Pobyt v Bratislave využil na štúdium výtvarného umenia u profesorov Maximiliána Schurmanna a Gustáva Mallého na Slovenskej vysokej škole technickej. Na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského navštevoval prednášky na katedre dejín umenia a archeológie. V rokoch 1948 – 1954 pôsobil ako riaditeľ Východoslovenského múzea v Košiciach. Od tohto obdobia sa venoval už iba maľovaniu. Žil v Košiciach, ale jeho inšpiračným zdrojom bol celý život Spiš. Jozef Fabini sa stal členom Slovenského fondu výtvarného umenia a funkcionárom Zväzu slovenských výtvarných umelcov, čo mu otvorilo cestu k účasti na kolektívnych výstavách doma i v zahraničí.

Samostatne vystavoval na Spiši, v Košiciach a v Bratislave. V roku 1978 k jeho sedemdesiatinám mu bol udelený titul Národný umelec. Tesne pred smrťou mal výstavu v Spišskom múzeu v Levoči pri príležitosti otvorenia expozície Výtvarná kultúra na Spiši v bývalom evanjelickom lýceu, v ktorom študovali významní štúrovskí dejatelia. Jozef Fabini zomrel náhle po úraze nohy 2. decembra 1984 v Košiciach.

Jeho obrazy sa nachádzajú predovšetkým v Galérii umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi, Východoslovenskej galérii v Košiciach, Slovenskej národnej galérii v Bratislave, Tatranskej galérii v Poprade, Spišskom múzeu v Levoči a ďalších kultúrnych inštitúciách na Slovensku, ako aj v mnohých súkromných zbierkach. Jeho počiatočná tvorba, sústredená na interiér spišských miest, mala pochmúrnu náladu a tmavé tóny vyjadrovali nostalgiu a úpadok zašlej slávy bohatých spišských miest. Neskôr majster Fabini zmenil svoju farebnú paletu na žiarivé farby jesene okolo Spišského hradu, Dreveníka a širokých pooraných polí i zelených pasienkov. V istom období experimentoval Jozef Fabini s technikou enkaustiky.

Škoda, že toto obdobie dlho netrvalo. Vznikali zaujímavé obrazy, ktoré ho priviedli k abstrahovaniu zobrazovanej skutočnosti. Mohlo to vyústiť do zovšeobecnenia maliarskych skúseností autora a do zjednodušenia kompozičného poňatia obrazu.